Ešte neubehol ani prvý štvrťrok roku 2018 a svet prišiel o tri eurovízne legendy. France Gall, francúzska speváčka ktorá zvíťazila na Eurovízii v roku 1965 zomrela 7.1.2018, Katie Boyle legendárna eurovízna moderátorka / 1960,63,68,74/ zomrela 20.3.2018 a Lys Assia, víťazka Eurovízie v roku 1956 zomrela 24.3.2018. Všetky tri dámy sa zaslúžili veľkou mierou o popularizáciu Eurovízie.
V sobotu 24.3.2018 ma podvečer zastihla veľmi smutná správa. Naveky odišla osoba ktorá bola nepísaným symbolom Eurovízie . Grande Dame alebo Eurovision Queen sa dožila krásneho veku , zomrela tri týždne po dovŕšení 94 rokov života.
Eurovízia je mojim dlhoročným koníčkom a viac ako 50 rokov je súčasťou môjho života. V mladosti som mal sen stretnúť sa s víťazmi Eurovízie osobne , prioritne s Abbou a prvou historickou víťazkou Eurovision Song Contest Lys Assia.
Keď usporiadatelia Eurovízie v Belehrade 2008 pozvali na finále aj Lys Assia , začal sa sen napĺňať.
Po generálke na finále mi stihla Lys dať iba autogram. V Moskve 2009 vystúpila na tlačovej konferencii a nevynechala ani záverečnú afterparty po finále v Euroclube. Vtedy 85 ročná pani prekvapovala svojou vitalitou hlboko po polnoci medzi zabávajúcimi sa prevažne mladými ľudmi.
Od roku 2008 po 2016 bola pravidelným špeciálnym hosťom organizátorov na každej Eurovízii.
Moje nezabudnuteľné spomienky na ňu sa budú spájať hlavne s rokmi 2010 a 2012.
V Oslo 2010 som ju stretol viackrát či už na prechádzke v meste , v hoteli alebo na afterparty po skončení finále. Vždy usmievavá, rozdávajúca autogramy , neodmietla nikoho kto ju požiadal o spoločné foto.
Najviac úcty jej prejavili organizátori Eurovízie v Baku. Popri účinkujúcich bola hlavnou hviezdou festivalu. Otvárala eurovízne múzeum , nechýbala v tlačovom centre , na generálkach i finále . Tam bolo vidieť ako si napriek vysokému veku Eurovíziu užíva a rozdáva pozitívnu energiu okolo seba.
Nikdy nezabudnem na odchod z Baku, keď lietadlo smerujúce do Viedne by sa mohlo kľudne nazvať eurovíznym. Okrem víťazky Loreen , boli v ňom aj viaceré balkánske a severské delegácie smerujúce do Viedne , šéf Eurovízie Jan Ola Sand, ale hlavne aj Lys Assia. Delila ma od nej v lietadle iba stredová ulička. Ten let bol eurovíznym happeningom s množstvom gratulácii Loreen ale i rozhovorov celého osadenstva lietadla.
V roku 2013 napriek avizovanej chorobe opäť Lys Assia nechýbala na Eurovízii v Malmo.
Navštívila aj Eurovíziu v Kodani, Viedni a naposledy bola v Štokholme 2016. Tam jej venovali usporiadatelia pár hodín pred finále špeciálnu konferenciu. Na moju požiadavku zaspievala aj kúsok víťaznej piesne z roku 1956 Refrain.
Pani Lys ma rada po privítaní nezabudla osloviť – my big fan. Nestretal som sa s ňou iba desať rokov na Eurovízii. Mali sme spolu aj pomerne aktívnu korešpodenciu. Každý rok som jej poslal po Eurovízii spoločné fotky alebo foto zachytávajúce jej pobyt na jednotlivých ročníkoch. Po pár dňoch mi ich poslala podpísané. Občas priložila aj suveníry zo svojej zbierky, napísala pár riadkov. Novoročné pozdravy sa stali príjemným pravidlom. Dokonca mi poslala aj svoju emailovú adresu. Každý rok som jej posielal aj pozdrav k narodeninám, skoro vždy prišlo aj poďakovanie.
Na začiatku marca tohto roku som jej blahoželanie k narodeninám posielal opäť . No jej odpoveď zo švajčiarskeho Erlenbachu kde bývala už neprišla. Iba na facebooku poďakovala svojim fanúšikom za gratulácie.
Pred týždňom sa jej stav zhoršil natoľko, že musela byť hospitalizovaná v nemocnici. Žiaľ tam aj v sobotu 24.3.2018 zomrela .
Dvadsaťštvorka bola v jej živote symbolická. V 24 roku dvadsiateho storočia sa narodila, 24.5.1956 sa stala prvou víťazkou Eurovízie a 24.3. 2018 naposledy vydýchla.
Lys Assia bola a zostane nezabudnuteľnou súčasťou a identifikačným znakom Eurovízie.
Zbohom pani Lys.
Jano Winkler
Pozdrav pro EuroContest.cz
Osobní archiv Ján Winkler
