Už 63. ročník Eurovision Song Contest vyvrcholil v Lisabone 12.5.2018 očakávaným víťazstvom speváčky Netty Barzilai z Izraela. Po sčítaní hlasov odbornej poroty a divákov skončil druhý Cyprus a tretie Rakúsko. Šieste skončilo Česko a spevák Mikolas Josef, ktorý dosiahol pre svoju krajinu druhú finálovú účasť .
Po dvanásty raz som mal možnosť byť priamym účastníkom Eurovízie aj ja – posledné roky s českou akreditáciou.
Česká republika vybrala do Lisabonu speváka Mikolasa Josefa. Prešiel domácim výberom v ktorom boli dvaja speváci , dve speváčky a dve skupiny. Vyberalo sa z predložených videoclipov. Mikolas Josef bol nielen spevákom ale aj autorom piesne , producentom , režisérom, autorom scény a kostýmov. Česko správne pochopilo skutočnosť že pokiaľ chcú byť na Eurovízii úspešní musia poslať pieseň ktorá zaujme vizuálne i hudobne hneď na prvé videnie a počutie. Navyše ako jediná krajina boli na všetkých rozhodujúcich pred eurovíznych pre–party a tak si získavali krok po kroku priazeň divákov. To sa nakoniec aj vyplatilo postupom do finále . U divákov to bolo dokonca štvrté miesto, škoda len že porotcovia nezdieľali priazeň verejnosti a nedali Mikolasovi toľko bodov aby sa umiestnil ešte vyššie ako bolo konečné šieste miesto. Aj tak je to najlepšie umiestnenie českého zástupca v sedemročnej histórii, navyše po prvý krát vo finále s domácim autorom piesne. Slovensko naposledy súťažilo v roku 2012 v Baku. Max Jason Mai neuspel, nepostúpil do finále a v druhom semifinále skončil posledný. Celkovo to bolo vtedy 38 miesto zo 42 krajín.
Neúčasť Slovenska nezmenila nič na mojom záujme o Eurovíziu a pravidelne ju navštevujem. Mnoho krát ako jediný akreditovaný zo Slovenska. Posledné tri roky však chodia na Eurovíziu aj fanúškovia z OGAE Slovakia a tento rok som stretol v press centre aj zástupcov RTVS. Do príspevku pre Ranné správy RTVS som popri hudobnom redaktorovi Jurajovi Čurnom a Mikolasovi Josefovi hovoril o slovenskej účasti a šanciach na tohtoročné víťazstvo. Po dlhých rokoch tak svitla aspoň malá nádej že by aj Slovensko mohlo byť medzi krajinami ktoré vysielajú na súťaž svojich interpretov.
Tento rok súťažilo 43 krajín . Dve semifinále prebiehali 8. a 10. mája . Finále 12.mája za účasti 26 krajín hostila Altice aréna nachádzajúca sa v komplexe ktorý bol postavený pre EXPO 1998 v Lisabone.
Priestor medzi halou a press centrom , stanom pre tlačovky , interview room , stanom pre fanúšikov a reštauráciou bol ľahko dostupný po pár krokoch. Bezpečnostné opatrenia boli na vysokej úrovni. Prv než ste sa dostali do festivalového komplexu ste prešli množstvom osobných kontrôl. Ani to však nezabránilo jednému aktivistovi ktorý počas finálového vystúpenia anglickej speváčky vbehol na pódium , vytrhol Surie mikrofón a vykrikoval rôzne heslá. Našťastie jeho cieľom nebolo zraniť speváčku. Po finále to však označili miestne noviny za veľké bezpečnostné zlyhanie.
Dva týždne trvajúce podujatie v hlavnom meste Portugalska malo okrem hlavného cieľa – dobrej organizácie Eurovízie aj propagáciu usporiadateľskej krajiny. Do Lisabonu prišlo množstvo turistov . Hlavné atrakcie mesta sa tak dočkali dlhých radov a veľa minút čakania aby si ich mohli návštevníci pozrieť. Tí ktorí sa nedostali do Altice arény si mohli súťaž vychutnať na hlavnom námestí Praca do Comércio , ktoré sa premenilo na eurovíznu dedinu a na veľkoplošnej obrazovke prenášalo semifinále aj finále. Okrem toho tu vystúpilo množstvo domácich spevákov , tohtoročných súžiacich a tesne pred finále mala koncert v EuroVillage aj víťazka z roku 2004 ukrajinka Ruslana. Hneď vedľa EuroVillage bol Euroclub kde každý deň od neskorých večerných hodín sa až takmer do rána zabávala väčšina akreditovaných hostí , fanúšikov a zástupcov médii. Oficiálne bol festival zahájený 6.5.2018 na tzv. Blue carpet prehliadkou všetkých krajín. Červený koberec zmenili tento rok organizátori z tradičnej červenej farby na modrú. Interpreti sa predviedli v spoločenských šatách pred budovou Maat , múzeom moderného umenia , architektúry a technológii na brehu rieky Tajo. Najviac svojim oblečením zaujalo Moldavsko , Česko a hlavne Izrael. Netta napriek svojej korpulentnej postave odhodila všetky zábrany a v bielych minišatách so závojom si užívala každý meter na Blue carpet.
Dva semifinálové večery posunuli do finále očakávaných postupujúcich. Z prvého sa do finále nedostal Azerbajdžan čo bolo vôbec po prvý krát odkedy súťažia na Eurovízii. Pred zahájením súťaže sa predpokladal aj postup Belgicka , no nevýrazné vystúpenie speváčky Sennek finále neprinieslo. Z druhého semifinále prekvapujúco nepostúpilo Poľsko a hlavne Rusko. To reprezentovala speváčka Julia Samojlova , ktorej vlani Ukrajina neumožnila spievať v Kyjeve z dôvodu koncertovania pre ruských vojakov na Kryme. Speváčka od mladosti na invalidnom vozíčku kvôli artrofii spinálnych svalov spevácky nepresvedčila a jej vystúpenie nezachránil ani vynikajúci výkon vokalistov na pódiu.
Medzi hlavných favoritov na víťazstvo patril Izrael , Francúzsko, Cyprus , Bulharsko a Estónsko. Ako býva zvykom stávkové kancelárie neuspeli vo viacerých zaručených tipoch. Môj favorit Francúzsko s duom Madame Monsieur skončil až trinásty a Bulharsko so špeciálne zloženým projektom Equinox až za ním. Veľa sa čakalo aj od fínky Saary Aalto, súťažiacej aj v anglickom X- factore. Do Lisabonu kde súťažila s piesňou Monsters ju prišiel štýlovo podporiť aj Mr. Lordi, víťaz Eurovízie z roku 2006. Nepomohlo , skončila predposledná. Jeho návšteva presscentra pár hodín pred finále však vyvolala doslova ošiaľ . Fotografovia chceli mať za každú cenu čo najlepší snímok.
Ku cti organizátorov patrí počas finálového večera spomienka na prvú víťazku ESC z roku 1956 pani Lys Assia , ktorá zomrela 24.3.2018 vo veku 94 rokov.
Fiaskom sa skončilo umiestnenie portugalskej speváčky Claudie Pascoal. Tá vsadila na podobný štýl piesne s akou vlani vyhral v Kyjeve Salvador Sobral. Neoplatilo sa a skončila posledná. Zopakovala sa tak situácia spred štyroch rokov. Po víťazstve Conchity Wurst v Kodani 2014 skončila rakúska skupina The Makemakes vo Viedni 2015 tiež posledná.
Finále prináša tradične po odspievaní všetkých 26 piesní dlho očakávané hodnotenie porôt a verejnosti. Po vyhlásení porôt zúčastnených krajín prišlo malé rozčarovanie . Najviac hlasov získal rakúšan Cesár Sampson pred švédom Benjaminom Ingrossom. To neočakávali ani najväčší optimisti.
Hlasy divákov však posunuli na prvé dve miesta Izrael a Cyprus . Eleni Foureira reprezentujúca Cyprus sa narodila v Albánsku , žije v Grécku a súťažila za Cyprus. Svojim ohnivým živelným tanečným vystúpením sa počas dvoch týždňov prepracovala medzi hlavných favoritov. Druhé miesto je najlepší výsledok od roku 1981 kedy do eurovíznej súťaže vstúpil Cyprus.
Netta Barzilai nesklamala svojich priaznivcov. Na Youtube mala pred Eurovíziou najviac pozretí piesne Toy a v Lisabone potvrdila pozíciu favorita. V tzv. chicken songu plne predviedla trend televíznej show. Nezabránila jej ani idea vrátenia Eurovízie ku svojim koreňom pesničkovej súťaže, čo sa podarilo vlani Salvadorovi Sobralovi . Eurovízia je v súčasnosti predovšetkým show. Napriek množstvu kritikov si dlhé roky udržuje vysoké percento sledovanosti hlavne v krajinách kde má Eurovízia tradíciu . A viac ako 200 miliónov divákov jej nezoberie primát najsledovanejšej hudobnej relácie na celom svete .
Izrael zvíťazil po štvrtý krát . Zopakovala sa dvadsaťročná periodicita 1978 -1998 – 2018 s víťazným bonusom v roku 1979 . Je len otázkou či bude v dnešnom politicky nestabilnom svete pridelená organizácia 64. ročníka Eurovision Song Contest víťaznému Izraelu. Podľa pravidiel súťaže má na to právo. No nie vždy sa však v dlhoročnej histórii Eurovízie uplatnilo.
Jano Winkler
