Rok 1990 bol pre československých fanúšikov Eurovízie špecifický. Vďaka Nežnej revolúcii získali voľný prístup k informáciám o ESC ktoré sa k nám dovtedy dostávali iba veľmi sporadicky.

Predtým boli hlavným zdrojom o festivale v Československu iba hudobné časopisy MELODIE a POPULÁR kde sa z času načas objavili strohé články s niekoľkomesačným oneskorením.

Kým Populár prinášal krátke info články , Melodie dlhé roky Eurovíziu väčšinou zatracovali ako neperspektívny festival bez dlhej budúcnosti. Z dnešného pohľadu vidíme že sa veľmi mýlili a ESC vydržala ďalších 30 rokov. Zo zahraničných zdrojov sme sa o ESC mohli dozvedieť iba z časopisov socialistickej produkcie dostupné v kultúrnych informačných strediskách Poľska, NDR či Bulharska. Svetlou výnimkou bol juhoslovanský časopis Džuboks v predajni zahraničnej tlače. A tam sa v roku 1990 už dali zohnať aj iné časopisy s hudobnou tematikou. Nielen poľský NONSTOP alebo Melodie und Rhytmus z NDR ale aj nemecké v dlhých radách vystáte mládežnícke Bravo , odborný Musikmarkt, rakúsky Rennbahn Express ako aj veľa rakúskych a nemeckých novín.

Vďaka uvoľnenej slobodnej atmosfére mohli byť konečne uverejnené aj moje eurovízne články ktoré som ponúkol Populáru. Pred rokom 1989 mi za moje články síce poďakovali no neuverejnili lebo som nemal vyštudované novinárske vzdelanie. Žiaľ Populár prestal v roku 1992 vychádzať a tak mi uverejnili o Eurovízii iba články v rokoch 1990 a 1991. Podobný osud ako mal Populár postihol aj Melodie o pár rokov neskôr.

V roku 1990 sa uskutočnil 35 ročník Eurovision Song Contest. Vďaka víťazstvu skupiny Riva – Rock me / 1989/ ho organizovala Juhoslávia a mesto Záhreb . Súťažilo 22 krajín a v tých časoch ho sledovalo niekoľko sto miliónov divákov po celom svete. Obyvatelia Bratislavy a okolia si mohli prenos pozrieť na dostupnej rakúskej televízii. Pre československých divákov bol najznámejšou tvárou spomedzi súťažiacich taliansky spevák Toto Cutugno. V roku 1982 bol hosťom Bratislavskej lýry a jeho piesne Solo noi, La mia musica , L´italiano či Soli sme počúvali aj z našich rádií. Buď priamo v interpretácii Cutugna alebo v preklade našich spevákov. Napríklad La mia musica sa ako Muzika stala titulnou piesňou LP Karla Gotta.

Od eurovíznych porotcov dostal najviac hlasov a s piesňou Insieme :1992 zaslúžene zvíťazil. Zaujímavosťou boli dve druhé miesta na ktorých skončili Írsko a Francúzsko. Posledný skončil populárny nórsky spevák Ketil Stokkan ktorého pieseň s politickým nádychom na rozdiel od talianskej neuspela.

Potešilo ma že rok 1990 bol aj rokom v ktorom sa moja eurovízna zbierka výrazne rozšírila o mnoho spomienkových suvenírov.

Jano Winkler